Medailérstvo na Slovensku

Medailérstvo na Slovensku

Slovo medaila sa odvodzuje z latinského slova metallum - kov. Pod pojmom medaila rozumieme kruhový (oválny) predmet, ktorý sa podobá minci avšak nemá mennú hodnotu. Na minciach a taktiež na medailách rozlišujeme averz (líce) a reverz (rub). Z obrazového hľadiska býva averz významnejšia strana. Medaila, ktorá má iný ako okrúhly tvar sa nazýva plaketa. Okrem umeleckého významu, majú medaily význam aj ako historický prameň.

Poznáme dva spôsoby výroby - liatie a razenie. Liate medaily prevládali do konca 15.storočia. Od 16. storočia sú to medaily razené.

Vznik medailérstva

Medailérstvo sa vyvinulo z tvorby mincí, medaily a mince majú spoločnú techniku výroby. Ako je už vyššie v texte spomenuté, prvé mince boli liate a taktiež vysokoreliéfové, čo podporovalo najmä umeleckú stránku mincí a medailí. Neskôr, najmä z praktických dôvodov (zmena techniky z liatia na razbu a fakt, že obraz na minciach s vysokým reliéfom sa rýchlo opotreboval) vznikali nízkoreliéfové mince. Nízky reliéf sa používal najmä na mince slúžiace ako platidlo. Vysoký reliéf sa naďalej uplatňoval najmä na tzv. medailóny (podobné dnešným pamätným minciam).

Medzi najvzácnejšie antické pamiatky patrí medailón Faustíny mladšej. Vzácny medailón bol objavený v roku 1922 J. Dudášom neďaleko Dunaja v blízkosti Leányváru pri Komárne. Medailón je unikátny aj tým, že sa viaže k historickým udalostiam spojenými s našim územím. Annia Galeria Faustina mladšia bola dcérou rímskeho cisára Antonina Pia a zároveň manželkou nasledujúceho cisára Marca Aurelia. Približne v rokoch 171-180 prebiehali na území dnešného Slovenska markomanské vojny, ktorých sa účastnil aj Marcus Aurelius. V tomto období pravdepodobne napísal aj knihu Hovory k sebe samému, časť knihy vznikla niekde pri rieke Hron. Vznik medailónu Faustíny ml. sa spája s rokom 169. Na líci medailónu je zobrazená Faustína, obraz na rube ukazuje ako Faustína vystrája manžela do boja. Medailóny rímskej cisárskej doby (najmä v prvom a druhom storočí n.l.) boli vyhotovené takmer výlučne z bronzu.

Obr. 1 Medailón Faustíny ml. - averz a reverz

Medailérstvo sa sformovalo v období renesancie (14. - 15. storočie), za zakladateľa sa považuje Vittore Pisano (tzv. Pisanello bol taliansky maliar a medailér). Jeho najstaršou dochovanou medailou je medaila zobrazujúca byzantského cisára Jána VIII., vyrazená v roku 1438. Pisanello sa stal vzorom a učiteľom pre ďalších talianskych medailérov. Umenie medailérstva sa šírilo aj do západnej Európy, najmä Nizozemska, Francúzska, Nemecka a Čiech.

Obr. 2 Medaila Jána VIII. - averz a reverz

Začiatok medailérstva v Čechách

Začiatkom 16. storočia sa v Krušnohorskom údolí rozvíjala ťažba striebra. V roku 1520 bola po udelení mincového práva Šlikom zriadená mincovňa v Jáchymove. Vznik medailí v Čechách začal v Jáchymove razbou morových toliarov, ktoré zobrazovali udalosti zo Starého a Nového zákona a mali nízky reliéf. Úlohou týchto toliarov bolo chrániť nositeľa. Z morových toliarov sa vyvinuli biblické medaily, reliéf sa zvýšil, averz zachycoval scénu zo Starého zákona, naopak reverz scénu z Nového zákona.

Obr. 3 Morový toliar

Medailérstvo v Uhorsku

Umenie medailérstva sa rozšírilo z Talianska aj do Uhorska. Veľkým priaznivcom tohto umenia bol práve panovník Matej Korvín, ktorý dal vyhotoviť prvé uhorské medaily už v 15. storočí. Matej Korvín bol uhorským kráľom v rokoch 1458 až 1490. Za prvú medailu zobrazujúcu Mateja Korvína sa považuje bronzová liata medaila, ktorej autorstvo sa pripisuje Bertoldovi di Giovannimu. Na jej averze je poprsie kráľa s vavrínovým vencom, reverz tvorí jazdecká bitka medzi uhorským a tureckým vojskom.

Obr. 4 Medaila zobrazujúca Mateja Korvína

Kremnické medailérstvo

V kremnickej mincovni sa začiatkom 16. storočia popri minciach začínajú raziť aj medaily. Táto výroba je dôležitým článkom umeleckého a ekonomického rozvoja mesta Kremnica. Bohatí mešťania, ktorí podporovali medailérstvo, požadovali, aby mala medaila okrem estetickej, aj materiálnu hodnotu. V kremnickej mincovni sa teda začali raziť medaily z drahých kovov - striebra a zlata. Prvé uhorské razené medaily majú pomerne nízky reliéf. Najstaršou známou kremnickou medailou je medaila razená pri príležitosti korunovácie maloletého Ľudovíta II. za uhorského kráľa v roku 1508. Na averze je poprsie kráľa Vladislava II. s korunou. Na reverze je 2-ročný Ľudovít s korunou sediaci na vankúši.

16. až 17.storočie patrí medzi slávne obdobia medailérstva. Na medailách tohto obdobia nachádzame najčastejšie portréty, biblické a vojnové výjavy. Bohato zastúpenou skupinou sú práve biblické motívy.

Pôvodne boli medaily menšie a mali ušká, ktoré slúžili na zavesenie, napríklad na krk alebo do domov ako ozdoba. Ľudia ich nosili na ochranu pred zlom a chorobami alebo ako talizman pre šťastie. Biblické medaily sa začali raziť takmer v rovnakom čase na Slovensku v Kremnici, ako aj v Čechách v Jáchymove. Jurajovské medaily, ktoré mali podobnú funkciu ako morové, sa razili v Kremnici na konci 17.storočia. Nosili ich najmä vojaci, na jednej strane medaily bol vyobrazený sv.Juraj a na druhej strane loďka, v ktorej Kristus spí.

Obr. 5 Jurajovská medaila

Od roku 1526, kedy sa odohrala bitka pri Moháči, existuje dostatok archívnych dokladov o práci medailérov kremnickej mincovne. Medzi najznámejších tej doby patria napr. Krištof Füssl - najmä biblické medaily, Lukáš Richter - medzi najkrajšie jeho medaily patrí medaila vytvorená pri príležitosti korunovácie Maximiliána II., Hans Guet ako posledný medailér v Kremnici, ktorého poznačila renesancia, alebo Kristián Hermann Roth, ktorý v Kremnici zaviedol razenie jurajovských medailí.

Po bitke pri Moháči sa novým hlavným a korunovačným mestom pre uhorských kráľov stala Bratislava. Pri príležitosti korunovácie sa zhotovovali korunovačné medaily.

Obr. 6 Bratislavská korunovačná medaila Matej II.

Od roku 1699 v Kremnici pracoval významný rytec Daniel Warou, ktorý vytvoril vzácne barokové medaily. Bol vynálezcom patentu vretenového raziaceho stroja – balanciera. Kremnická mincovňa bola prvou, ktorá tento stroj používala.

V 18. storočí malo medailérstvo v Uhorsku úpadok, na konci storočia sa zdalo, že toto umenie na území Slovenska úplne zanikne.

Osobitnou kategóriou sú medaily s baníckou tematikou, Slovensko ako krajina bohatá na nerastné suroviny má dávnu banícku históriu. Záujem o rozvoj baníctva na území Slovenska mali panovníci, ktorí aj osobne navštevovali banské mestá, a tak vznikali medaily razené pri príležitosti návštev jednotlivých panovníkov. Medzi nich patrili napríklad cisár František I. Lotrinský, Mária Terézia, Jozef II. a ďalší. Prvá banská škola v Európe bola založená v 30.rokoch 18.storočia v Banskej Štiavnici. Najlepší študenti boli vyznamenaní tzv. prospechovými medailami, na ktorých averze bol vždy portrét Márie Terézie. Medaily s baníckou tematikou vznikali aj na oznámenie začiatku alebo ukončenia razenia banských štôlní.

Obr. 7 Medaila Dokončenie štôlne Františka I.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska bolo zariadenie z Kremnice odvlečené maďarskou armádou do Budapešti. V roku 1921 sa výroba v kremnickej mincovni opäť rozbehla. Historicky najväčší rozmach medailérskej produkcie je v období po roku 1945. Vplyv mal najmä povojnový budovateľský entuziazmus a ideológia marxizmu-leninizmu. Kremnická mincovňa je najdlhšie nepretržite fungujúcim podnikom na svete.

V roku 2028 oslávi 700 rokov nepretržitej činnosti. Razba medailí v kremnickej mincovni má vyše 500-ročnú tradíciu. V mincovni sa vyrazila najväčšia strieborná medaila na svete s váhou 1710 gramov. Bola razená k ukončeniu pontifikátu pápeža Jána Pavla II. v roku 2006. V kremnickej mincovni bola zriadená expozícia, kde si návštevníci môžu prezrieť ukážky medailí a vzácne pamätné mince z drahých kovov.

Medailérstvo v dejinách Slovenska je súčasťou expozície Líce a rub peňazí v Múzeu mincí a medailí, ktoré sa nachádza v priestoroch gotického meštianskeho domu na historickom hlavnom námestí v Kremnici.

Obr. 8 Mincovňa Kremnica

Obr. 9 Múzeum Kremnica

Použitá literatúra: Medailérstvo na Slovensku od 16. po začiatok 20. storočia, J. Hlinka